• Horvátkovci naprieč Európou

        •             Londýn, Amsterdam. Známe metropoly nášho kontinentu, každá výnimočná , každá iná. Bicyklami, čajom o piatej, Big Benom či marihuanou. My žiaci Horvátky sme v apríli mali možnosť tieto skvostné mestá navštíviť!

                   11. apríl bol pre nás dňom D. Už len skontrolovať občiansky, peniaze, jedlo a dopraviť sa načas na Pasienky. Známe tváre tvorili skupinky nedočkavých mladých ľudí plných očakávania a prahnutia po nových zážitkoch. Nervózni rodičia prestupovali z nohy na nohu a očami nenápadne kontrolovali, či ich ratolesti všetko majú. O 14:45 h dorazili pani profesorky Nemčická, Viziová, Krajčiová aj s pani riaditeľkou a objavila sa aj naša pani sprievodkyňa a mohli sme vyraziť.

           

                   

          Hoci sedemnásťhodinová cesta cez Česko a Nemecko bola vyčerpávajúca, úspešne sme sa ocitli v krajine tulipánov a mlynov, priamo v hlavnom meste, v Amsterdame. Keďže sme prišli v sobotu ráno, mali sme možnosť vidieť, ako vyzerajú ulice po riadnom amsterdamskom žúre, čo sme patrične okomentovali: „A že Blava je špinavá?! No počkaj, toto si musím cvaknúť!“ Naša sprievodkyňa Rýchlochôdzka nás vodila celým mestom a občas sme ani fotiť nestíhali. Prešli sme cez námestie Dam ponad nádherné kanály, kde brehy boli lemované krásnymi houseboatmi, videli sme dom Anny Frankovej, boli sme uchvátení coffeeshopmi a boli sme nadšení z rozchodu na pravom holandskom trhu, kde sa miešala holandčina s arabčinou a angličtinou a smiech majiteľov sa miešal s pachom pani Marihuany. Nemohli sme vynechať ani uličku červených svetielok alebo uličku najstaršieho remesla na svete. Po rozchode, kedy sme prechodili trhy, prišlo na rad Van Goghovo múzeum, ktoré mnohých príliš neočarilo, no určite stojí za pozretie! Ďalší rozchod nás čakal v obrovskom parku (to sme si povedali predtým, ako sme boli v Hyde Parku), kde sme vytasili naše nefalšované „lepeňáky“ a užívali si dobré počasie. Po poobedňajšej sieste sme zistili, ako sa brúsia diamanty a úprava toho najmenšieho zaberie niekoľko dní. Nabitý amsterdamský deň sme zakončili nocou, niektorí prebdenou, v Belgicku a odtiaľ sme sa už skoro ráno ponáhľali do srdca Anglicka, Londýna.

                   Prvú zastávku Greenwich sme nestihli kvôli londýnskemu maratónu a naše kroky smerovali rovno k Tower Bridge. Dostali sme rozchod na doplnenie „paliva“ a išlo sa na to. Prekľučkovali sme sa cez davy ľudí až na most, kde sme mali problém nestratiť sa, pretože pani Rýchlochôdzka nemala zľutovanie. Odtiaľ sme išli rovno do Toweru, kde sme sa kochali stredovekými brneniami, kráľovskými klenotmi či obrovskými havranmi. Cesta z Toweru bola ukrutná, nachodili sme sa ako kone. Jediné dobré na tej „šľapačke“ bolo, že sme mohli vidieť Shakespearovo divadlo Globe, prešli sme sa po Millienium Bridge, ktorý bol aj v Harry Potterovi a zvonku sme videli veľkolepú Katedrálu sv. Pavla.

                   Druhý deň bol pre nás všetkých, dovolím si tvrdiť, asi najkrajší. Hneď ráno sme absolvovali London Eye, z ktorého sme sa kochali výhľadom na Londýn v celej jeho kráse. Aby tej krásy nebolo málo, naša cesta smerovala rovno do múzea Madam Tussauds. Očarení sme behali k svojim obľúbeným hercom, speváčkam, osobnostiam a fotili sme sa s nimi. Najväčšími atrakciami boli chodba hrôzy. V nej sme boli skoro v úplnej tme vydaní napospas strašiacim ľuďom, taxíky nás previezli živou históriou Anglicka a v 4D kine sme odháňali robotický hmyz, pišťali sme, lebo sme boli mokrí od vody z fontány z plátna a okúsili sme aj silu Wolverinových nožov. Nemohli sme vynechať ani slávnu Oxford Street, kde sme povyprázdňovali naše peňaženky a deň sme zakončili prechádzkou cez Piccadilly Circus až na Trafalgar Square s dominantou veľkého modrého kohúta.

                 

                   Posledný deň sme navštívili Westminster Abbey. Uchvátili nás svojou nádherou a veľkoleposťou! Odfotili sme si zvoniaci Big Ben a prešli cez husto zaľudnený park až k Buckinghamskému palácu. Slnečné poobedie sme strávili vylihovaním v Hyde Parku. Večer sme sa znovu usadili a prikryli dekami v milovanom NITRABUSE a snažili sa prespať úmornú a naozaj veľmi dlhú dvadsaťdva hodinovú cestu do našej milovanej, čistej a LACNEJ Bratislavy.

          (Baša)