Výchovný poradca

Dyslexia sa prejavuje ťažkosťami pri čítaní. Často sa objavuje v spojení s dysortografiou. Existujú rôzne typy a stupne
dyslexie. Porucha čítania negatívne ovplyvňuje úspešnosť dieťaťa v škole a je vážnou prekážkou efektívneho učenia. Prejavy dyslexie môžeme odsledovať v základných znakoch čitateľského výkonu, a to v rýchlosti, chybovosti, technike čítania, porozumení čítanému textu.                                                                                                                                 

- žiak má problémy naučiť sa čítať metódou používanou pri výučbe čítania väčšiny žiakov,
- neschopnosť hláskovať slovo, určiť prvé, posledné písmeno v slove,
- schopnosť zapamätať si grafému je výrazne nižšia ako prejav pamäťových schopností pri iných činnostiach spojených s učením,
- pretrváva problém so spájaním jednotlivých písmen do slabík,
- pretrváva problém so spájaním slabík do slov,
- pretrváva dvojité čítanie (prečítanie slova potichu, až následne nahlas),
- zamieňanie si grafém s podobným tvarom, ako napríklad m – n, b – d, t – l, a – e,
- vynechávanie alebo pridávanie písmen v slove,
- „odhadovanie“ slova po prečítaní prvej slabiky alebo prvých písmen v snahe urýchliť tempo čítania, spravidla s nesprávnym výsledkom,
- zamieňanie písmen alebo slabík v slove,
- nedodržiavanie dĺžky slabiky v čítanom slove – (čítanie bez dĺžňov) s nevnímaním významu slova,
- neuvedomovanie si zmyslu prečítaného slova, ktoré číta, hoci nie je pre žiaka nezná-mym slovom,
- neobratnosť pri výslovnosti slov so spoluhláskovými skupinami a/alebo iná artikulač-ná neobratnosť,
- nedostatočný jazykový cit, prejavujúci sa napr. v súvislosti so spodobovaním hlások,
- problémy s pravo-ľavou orientáciou,
- neporozumeniu zmyslu textu, ktorý si žiak sám prečíta, na rozdiel od porozumenia textu, ktorý si vypočuje.

Je špecifická porucha, ktorá postihuje grafickú stránku písomného prejavu (čitateľnosť a úpravu). Prejavuje sa v nasledujúcich oblastiach:
- ťažkosti so zapamätaním, napodobnením tvarov písmen, nedodržiavanie tvarov písmen, pomalé vybavovanie písmen, ktoré pretrváva aj vo vyšších ročníkoch,
- ťažkosti s prevodom tlačených písmen na písané,
- písmo je príliš veľké, malé, často ťažko čitateľné, neupravené, kŕčovité
- časté je nesprávne držanie písacej potreby – neuvoľnené, nesprávna poloha prstov, silný prítlak,
- ťažkosti sú s udržaním písma na riadku, s dodržaním veľkosti písmen, zachovaním smeru písania a správneho sklonu,
- ťažkosti s dodržovaním správneho rozostupu medzi jednotlivými písmenami, slovami, chyby v stanovení hraníc slov,
- neprimerane pomalé tempo písania, pri časovom tlaku sa kvalita písma výrazne zhoršuje,
- časté škrtanie, prepisovanie písmen, zvýšená chybovosť pri písaní,
- zámeny tvarovo podobných písmen (m/n,o/a,r/z,l/k/h,j/p) a číslic (7/4, 6/9),
- neovládanie analýzy a syntézy slova – prehadzovanie písmen v slove, vynechávanie, pridávanie iných písmen,
- písanie vyžaduje neúmerné množstvo energie, vytrvalosti a čas. Je dôležité, aby dieťa s dysgrafiou nebolo preťažované písaním. Pre takéto deti je primerané písať radšej menej, ale pravidelne. Písanie je pre dysgrafikov tak náročná činnosť, že je pre nich skoro nemožné sústrediť sa pri ňom na gramatiku a používať vedomosti, ktoré ústne ovládajú.
Úprava prác a zošitov je neúhľadná, dieťa nestíha prepisovať z tabule, jeho poznámky sú často nepoužiteľné. Prepisovanie úloh je bezúčelné a vedie len k odporu k písaniu.

Je porucha pravopisu, ktorá sa prejavuje zvýšeným počtom špecifických dysortografických chýb, ťažkosťami pri osvojovaní gramatického učiva a aplikácii gramatických javov. Mechanizmy dysortografie sú podobné ako pri dyslexii a tieto poruchy sa
často vyskytujú súbežne. Dysortografia sa neprejavuje u každého dieťaťa rovnako, ale má spoločné znaky.
Medzi prejavy dysortografie patria:
1. Špecifické dysortografické chyby
- ťažkosti v rozlišovaní krátkych a dlhých samohlások,
- nedodržiavanie diakritických a interpunkčných znamienok (bodky, čiarky, dĺžne, mäkčene) alebo ich nesprávne umiestnenie,
- ťažkosti v rozlišovaní mäkkých a tvrdých slabík (dy-di, ty-ti, ny-ni),
- zámeny zvukovo podobných hlások – znelých a neznelých, sykavkových hlások (š-č-ž/s-c-z), aj v súvislosti s nesprávnou výslovnosťou,
- výmena, pridávanie, vynechávanie písmen alebo slabík, slov,
- prešmykovanie slabík (kolo-loko),
- nedodržiavanie hraníc slov vo vete (písanie slov dohromady, písanie slov spolu s predložkami, zvratnými zámenami, nelogické rozdelenie slov).

2. Pravopisné chyby – často sa stáva, že dieťa gramatické pravidlá ovláda pri ústnom zdôvodňovaní pravopisu a napriek tomu sa dopustí chýb v písomnom prejave v dôsledku neschopnosti pohotovej aplikácie pri písaní. Je preto dôležité zisťovať disproporcie medzi ústnym a písomným prejavom dieťaťa a odlíšiť tak chybovosť vyplývajúcu z nevedomosti. Deti s dysortografiou však môžu mať znížený aj jazykový cit (napr. dieťa ovláda pádové otázky, ale pád slova určí zle, pretože sa nesprávne opýta). Ak dieťa napriek veľkej snahe a príprave zvláda gramatické učivo s veľkými ťažkosťami, môžeme
hľadať príčinu v uvedenej oblasti.
 

- žiak má ťažkosti so zapamätaním si tvaru číslic,
- priradenie napísanej číslice k počtu prvkov danej množiny žiak odhaduje, nevie ju správne určiť,
- zamieňanie podobných tvarov číslic pri písaní a čítaní (6 – 9, 3 – 5, 3 – 8)
- zamieňanie poradia číslic v čísle pri jeho prečítaní a napísaní (13 – 31, 113 – 131),
- nesprávny zápis čísla pri jeho diktovaní alebo autodiktovaní pri odpise z tabule alebo z učebnice,
- problémy pri orientácii v číselnom rade, vzostupnom, zostupnom,
- chýba predstavivosť pri vyslovení číselného vyjadrenia veličiny (množstva alebo poč-tu),
- pretrváva počítanie s manuálnym využívaním prstov, keď ostatní žiaci už počítajú spamäti,
- neprekonateľný problém pri počítaní s prechodom cez desiatku,
- mýlenie si základných matematických operácií,
- problémy pri automatizovaní matematických úkonov a výsledkov operácií s číslami (jednoduché príklady na sčítanie, odčítanie, malá násobilka s príslušným delením),
- problém pri orientácii v čase podľa hodinového ciferníka,
- problémy s jednotkami miery,
- absentujúca priestorová orientácia potrebná pri geometrii, neschopnosť podržať v pamäti čiastkový výsledok, na ktorý má nadväzovať ďalšia matematická operácia,
- problém s použitím viacerých matematických operácií v jednom zadaní,
- pomalé riešenie úloh, strácanie záujmu o ich dokončenie.

Syndróm ADHD je vývojová porucha prejavujúca sa symptómami porúch pozornosti, hyperaktivitou a impulzivitou. Tieto prejavy sú neprimerané vzhľadom na vek dieťaťa, mentálnu úroveň a nie sú dôsledkom motorických, senzorických postihnutí, alebo emočných problémov.

Lechta (2010) uvádza, že v diagnostike sa rozlišujú 3 typy ADHD:
a) typ s dominujúcou poruchou pozornosti (ADD),
b) typ impulzívno-hyperkatívny,
c) zmiešaný typ.

Žiaci s prvým typom majú problémy s koncentráciou pozornosti, ľahko sa rozptýlia vonkajšími podnetmi, majú problém dokončiť zadanú úlohu, pôsobia zasnene, ako by boli duchom neprítomní. Táto porucha sa nespája s poruchou správania, často nebýva diagnostikovaná pre svoju relatívne bezproblémovosť k okoliu.
Druhý typ sa prejavuje impulzívne, hyperaktivitou, neustálym pohybom, manipuláciou s predmetmi a urečnenosťou. Zvýšená impulzivita sa prejavuje nedostatočným sebaovládaním a sebakontrolou. Žiaci sa javia ako sociálne nezrelí, často s agresívnymi prejavmi a porucha má horšiu prognózu, pretože jej prejavy pretrvávajú až do dospelosti.

Medzi diagnózy NKS, ktoré môžu ovplyvňovať školské výsledky žiaka zaraďujeme napríklad:
- dyslália – najčastejšie vyskytujúce sa narušenie komunikačnej schopnosti. Môžeme ju definovať ako neschopnosť používať jednotlivé hlásky alebo skupiny hlások v komunikačnom procese podľa príslušných jazykových noriem. Zjednodušene povedané ide o poruchu výslovnosti jednotlivých hlások alebo skupiny hlások. Najčastejšie sa stretávame s nesprávnou
výslovnosťou hlásky R (rotacizmus), hlásky L (lamdacizmus), sykaviek (sigmatizmus), hlásky K (kapacizmus), hlásky G (gamacizmus);
- balbuties (zajakavosť) – jeden z najťažších a najnápadnejších druhov narušenej komunikačnej schopnosti. Zajakavosť pokladáme za syndróm komplexného narušenia koordinácie orgánov participujúcich na hovorení, ktorý sa najnápadnejšie prejavuje charakteristickým nedobrovoľným prerušovaním plynulosti procesu hovorenia. Ide teda o poruchu plynulosti
reči;