Akcie 2013/2014

Dejepisná exkurzia NITRA 2013

Vyučovanie nemusí vždy prebiehať medzi štyrmi stenami. Je dobré, ak sa študenti raz za čas prevetrajú a popri tom sa aj niečo nové naučia, prípadne si svoje poznatky a vedomosti overia v praxi. Tohto pravidla sa na našom gymnáziu držíme už niekoľko rokov. Aj preto organizujú učitelia dejepisu každý rok exkurzie po celom Slovensku. Na začiatku to bola exkurzia po východnom Slovensku, nasledoval Trenčín, minulý školský rok Komárno a tento Nitra.

V utorkové ráno 5. novembra sa 48 študentov všetkých ročníkov spolu so svojimi vyučujúcimi dejepisu Michalidesovou, Gaálovou a Eštokom stretlo na Trnavskom mýte. Odtiaľ sme sa autobusom zakrátko dostali do neďalekej Nitry, štvrtého najväčšieho mesta na Slovensku. Ani upršané jesenné počasie nedokázalo zvíťaziť nad prevládajúcou dobrou náladou. Prezreli sme si najprv uličky hradného kopca aj s nárožnou sochou bájneho nitrianskeho kováča Corgoňa. Nemohli sme obísť sochu nitrianskeho kniežaťa Pribinu či súsošie slovanských vierozvestcov Konštantína a Metoda. Bolo v tom aj trochu symboliky, že sme si tento rok vybrali za cieľ našej exkurzie Nitru. Práve pred 1150 rokmi totiž na naše územie spomenutí solúnski bratia prišli.

Ďalším miestom nášho záujmu bol Nitriansky hrad. Tam sme si spolu so sprievodkyňami pozreli interiér nitrianskej katedrály. Nachádza sa v nej aj niekoľko relikvií, pre naše národné dejiny bola zaujímavá najmä relikvia svätého Cyrila (Konštantína). Navštívili sme aj podzemné priestory hradu – kazematy a hrobky nitrianskych cirkevných hodnostárov. Veľmi príjemne nás prekvapilo Diecézne múzeum – v jeho hornej časti sa nachádzali artefakty poukazujúce na stredoveké obdobie našich dejín (najmä veľkomoravské a rané uhorské), v dolnej podzemnej časti boli umiestnené vzácne náboženské predmety – biskupské berly, mitry či kalichy.

Popoludní v uliciach tzv. Dolného mesta každý podľa svojej chuti využil čas určený na obed. Niekto v pizzerii, ďalší v reštaurácii alebo kaviarni. Pred nami bol posledný bod programu – návšteva románskeho kostolíka v Drážovciach. Cestou cez neveľký les sme sa dostali až na vysoké bralo, z ktorého kostolík úplne sám hľadí na okolitú krajinu už tisíc rokov. Pozreli sme si aj jeho jednoducho zariadený interiér, urobili zopár spoločných fotiek a už nejaký ten čas vychutnávali čerstvý vzduch bez dažďa. Za niečo vyše hodinu sme boli naspäť v Bratislave. Všetko klaplo, ako malo. Národné dejiny nemusia byť vôbec nuda, najmä keď ich prežijete na vlastnej koži.

Mgr. Adrián Eštok