• Exkurzia do Ríma

        • Rím s audienciou pápeža

          (Očami turistu z Bratislavy)

          Hovorí sa, že všetky cesty vedú do Ríma. Koncom apríla, jedna z našich ciest putovala do hlavného mesta Talianska. V nedeľu podvečer sme vyrazili z Bratislavy a po úmorných šestnástich hodinách sme dorazili do toho,

          toľko krát spomínaného Večného mesta s počtom obyvateľov viac ako dva a pol milióna. Rím, konkrétne rímske metro je centrom tých najprešpekulovanejších zlodejov. Každý deň sme absolvovali dve,

          o svoje kabelky obávajúce sa, cesty metrom. Strach o vlastný majetok zmizol v okamihu, ako sme stáli zočí voči noblesnému Koloseu. Symbol večného Ríma, štvorposchodové divadlo v ktorom sa odohrávali súboje

          na život a na smrť sme mali ako na dlani. Náš súboj začal v okamihu, ako sme sa postavili do nekonečného radu na lístok. V dobe čakania sme si obzreli Forum Romanum, inak známe ako obchodné

          alebo politické centrum starovekého Ríma. Ako sa naše nedočkavé žalúdky naplnili hriešne dobrou talianskou zmrzlinou, naša cesta smerovala do Camping Village Fabulous (lukratívne ubytovanie pre turistov

          zo Slovenska, nie pre turistov z Bangladéša kde nájdete na miesto free wifi, free ploštice :-).

          Druhý deň sa začal opäť v metre. Okrem skvelého a výdatného obeda, sme mali šancu nazrieť do jednej z najvznešenejších stavieb na svete, do Panteónu. Po úmornom uvažovaní, či naše ťažko vyprosené eurá vyberieme,

          alebo hodíme do Fontány di Trevi sme zamierili do Vatikánskych múzeí. Čaro Ríma si nás získalo takmer okamžite. Či už to bolo hlučnými a neodbytnými talianmi, alebo ba priam dokonalou Sixtínskou kaplnkou.

          Večer sme zakončili túlaním sa po uličkách a výdatnými lasagnami.

          Našu fyzickú zdatnosť v pretláčaní sa, sme si otestovali tretí deň na námestí sv. Petra. Na pravé poludnie spolu s ďalšími tisíckami ľudí rôznej národnosti, sme mali šancu uvidieť novozvoleného pápeža Františka.

          Rýchlo miznúci sa rad, nás zaviedol do baziliky známej ako Basilica di S. Pietro. Je veľmi ťažké opísať tie nekončiace sa dojmy z baziliky, tak isto ako pohľad na Michelangelovu Pietu. Od tejto chvíle, všetky naše cesty

          viedli do Bratislavy. Na záver stačí len dodať, že napriek neutíchajúcej nádeji pouličných predavačov a strachu z metra, má Rím svoje čaro v tom pravom slova zmysle.

          Obrovské GRAZIE, patrí pani profesorke Rozporkovej, p.p.Rizikyovej, p.p.Péchyovej, p.p.Holubovej a samozrejme našej pani riaditeľke. Pani profesorky sa osvedčili ako vynikajúce sprievodkyne, davové psychoterapeutky,

          bodyguardi, neúnavné vyjednávačky o nižšie vstupné a hlavne, čo je dôležité, nám sprostredkovali krásny výlet do Ríma.     

           

          Michaela Izsáková 3.B